Naša story
Keď sme sa presťahovali do rodinného domu, krátko na to nás opustil môj prvý pes - fenka bradáča - moja Sašenka. Neznesiteľné prázdno, ktoré ostalo po tom úžasnom prvom psovi môjho života sme proste museli vyplniť (ešte aj dnes keď si spomeniem na rozhodnutie ukončiť jej trápenie ma donucuje k slzám). Po dlhom hľadaní "toho najvhodnejšieho prírastku pre našu svorku", po nespočetných hodinách strávených na internete, sme naďabili na nášho milovaného hafanka - beaucerona Aresa (pravym menom Attila z Agátového dvora), bez ktorého by náš dvor už nebol tým čim je.
Ešte sa pamätám ako sme mesiace hľadali nového člena do našej rodiny - hodiny a hodiny strávené na internete, vyplnili sme asi tucet dotazníkov, ktoré nám mali napovedať aké plemeno sa k nám hodí. Samozrejme sme mali úplne iné predstavy - ja a manžel - akého psa chceme. Ja som chcela (ako typciká žena) nanajvýš plemeno stredného vzrastu, ktoré je milé, prítulné a má rád každého. Manžel zas (ako typický chlap) rozmýšlal iným spôsobom - čím väčšie a hrozivejšie tým lepšie. Nakoniec niekde naďabil na chovateľskú stanicu Agátový dvor, ktorá práve mala šteniatka beaucerona na predaj. Samozrejme hneď bez toho aby sa so mnou dohodol - už aj volal kvôli šteniatku.
Keď sme sa tam uberali plán znel: len si ich pozreme a uvidíme - no samozrejme, aký sme boli naivní :D Dohodli sme sa ak si vyberieme šteniatko tak to, ktoré k nám prvé pribehne - no samozrejme! Akonáhle sme vstúpili do dvora, a chovateľka pustila šteniatka von - všetky k nám bežali o hlavu a keď k nám dorazili.... No nezoberte ani jedno keď sú také zlaté! Všetky boli prítulné, chlpaté a trhali nám nohavice :D No a vyberte si jedno! (najradšej by som bola zobrala všetky :D). Nakoniec sme si vybrali nášho Aresa (jeho pôvodné meno Attila) - teda vybral ho manžel - lebo bol najväčší zo všetkých a pri kŕmení požral všetko pred druhými... Chovatelia boli veľmi milí a sympatickí, aj nám ukázali svojich psov, ešte sa pamätám keď medzi nás pustili Colin-a tak nás zbadal, rozbehol sa oproti mne, tesne predomnou zmenil trocha smer a obehol ma - pritom mi vrazil do nohy - som si myslela že sa zlomila:D Dnes však takéto podobné kúsky stvára aj ten náš :D
Tak sme nakoniec Aresa naložili do auta a smer Šamorín, nový domov na Novej ulici :D Sprvoti bol vnútri, ešte si pamätám aký bol múdry keď hneď prvý deň ako sme ho priviedli pochopi, že pelech je jeho miesto a do spálne sa nesmie. To, že sa ciká vonku však ešte tak rýchlo nechápal... :D
Prvú noc sme ani skoro nespali, vždy sme načúvali či sa s ním niečo nedeje resp. či niečo práve neničí a už sme sa nevedeli dočkať kedy bude ráno aby sme sa s ním mohli hrať:D Prvé ráno sme vstávali na zvláštny pravidelný buchot - ležal na zemi na boku a vrtel chvostom sem-tam a pri tom ho udieral o podlahu :D
Kým bol ešte v dome, vždy si mi sadol do lona keď som si sadla k nemu na zem, tento zvyk mu ostal až do dnes, len to už nie je také jednoduché a nebolestivé pri jeho terajšej váhe :D Ešte vždy si pamätám ako cupital po kachličkách v predsieni a kuchyni :D
Nakoľko začínalo leto, onedlho sa musel naučiť, že jeho miesto je vonku - dostal peknu budicku. Najprv sa mu to vôbec nepáčilo, väčšinou si sadol a začal zavýjať ako vlk :D bolo to dosť nezvyčajné od takého malého šteniatka :) Ale pomaly si zvykol na pobyt vonku, a aj na to že ráno odchádzame do práce.
Už keď bol šteniatkom nevedel zaprieť svoju pravú povahu vodcu a svoju dominanciu. Na tretí alebo štvrtý deň sme sa hrali v záhrade, keď ku mne pribehol s krikom môj krstný syn, chcel mi niečo povedať, ale samozrejme Ares to tak nepochopil, už vo svojich 8 alebo 9 týždňoch sa postavil medzi mňa a malého Kevina a štekal a vrčal o dušu... Môj malý obranca :D Pár dní potom boli u nás kamaráti, chceli sa s ním hrať, ale práve okusoval nejaký keksík - kamoš ho chcel zobrať od neho ale Ares sa nedal - zavrčal na neho takým hlasom až sme sa všetcia prekvapili :D
Čo som si na ňom všimla, priznám sa neviem či to je charakteristické pre rasu - koho spoznal ako šteňa v dobrom, toho má rád ešte stále aj keď sa s tým niekým nestýka resp. len keď ideme na prechádzku do mesta - a naopak , koho spoznal ako šteňa v zlom toho nemá rád ani teraz a nedá sa to zmeniť.
Ako náš malý rástol, samozrejme prišla fáza kúsania - len u neho trvala dobrého 3/4 roka... Ruky som mala samé modriny, tenisky dokúsané, no proste hrôza :) V práci sa ma neustále pýtali či ma doma naozaj nebijú :) A tie kúsance ale boleli jak šľak - zúbky mal ostré ako britva!
Keď konečne skončila fáza kúsania, začala fáza puberty, ktorá trvá ešte doteraz aj keď už pomaly odoznieva (chvala Bohu!). Ako rástol tak si začal uvedomovať kto je. Ešteže sme začali socializáciu hneď na druhý deň ako sme ho priniesli! Nemali sme s ním väčšie alebo závažnejšie problémy, každý pes raz alebo viackrát skúša svoje hranice. Taký úplne maličký problémik s Aresom je, že je veľmi dominantný, chce dominovať nad všetkým a nad každým všade a vždy (samozrejme okrem nás). Ale ani by som to možno nenazvala problémikom, je to veľmi hrdý a nebojácny pes, presne ako sa dočítate z hocicktorého zdroja o tomto nádhernom plemene.
Keď mal asi pol roka - možo viac, začali sme s ním chodiť do výcvikového kurzu - lebo sa s ním nedalo ani na prechádzku chodiť, ťahal na vodítku ako blázon, neposlúchal, robil si čo len chcel. Zapísali sme sa teda do kurzu základnej ovládateľnosti psa. A tento moment výrazne zmenil náš doterajší život a plány s Aresom. Ako sme v kurze pokračovali tým viac sa nám celá vec zapáčila, nakoniec keď Ares s manželom zložili SOP (skúšku ovládateľnosti psa), pridali sme sa do klubu a pokračujeme vo výcviku ďalej. Teraz cvičíme na skúšku zo základného minima, tak dúfame že ju zvládneme. Niekto by sa možno čudoval - že až teraz? veď iní psi v takomto veku už majú za sebou skúšok habadej, ale my sa nikam neponáhlame. Robíme to pre radosť - našu aj Aresovu - veľmi sa mu tréningy páčia - užíva si hlavne obranu :D Nikam sa neženieme a nestresujeme, ak by sme aj nezvládli ZM je to vlastne jedno (ale zvládneme ho určite:D)
Kým sme chodili do kurzu, spoznali sme veľa príjemných a dobrých ľudí a ich psov - s viacerými sa Ares aj skamarátil, s niektorými sa nenávideli , ale aj tak to chodí. Vždy chcel byť vodcom svorky a keď sa pritrafil ďalší kandidát na tento post, pobili sa... Ale aj s tým treba počítať...
Zatiaľ asi len takto krátko, priebežne budem dopĺnať všetko čo mi napadne :)
