O plemene
Ak si zadáte do hociktorého internetového vyhľadávača slovo Beauceron, zobrazí sa Vám množstvo stránok, ktoré presne opisujú štandardy tohto plemena. Práve preto, aby sme tu neopakovali veci široko známe, opíšem Vám plemeno tak, ako som ho spoznala ja.
Beauceron je pôvodom severo-francúzske plemeno, strážny a ovčiarsky pes, azda patrí medzi plemená, ktoré majú najviac mien (najviac sa mi páčia Berger de Beauce a Bas Rouge).
Ťažko opísať presne to, čo je také "magické" alebo "pútavé" v beauceronovi - toto chápu asi len chovatelia a majitelia tohto krásneho plemena. Keď každé ráno vyjdem z domu a chystám sa do práce, nedá sa opísať a ničím nahradiť moment, keď si môj beauceron sadne vedľa mňa a svojimi veľkými tmavými očami pozerá do mojich, olíže mi nos a pritúli sa. Jeho pohľad často prezradí všetko, akoby preposielal šifrovanú správu len tým ako tam sedí a pozerá. Dúfam že sa na mňa nenahnevajú ostatní chovatelia a majitelia keď sem napíšem, že beauceron nepatrí exteriérom medzi najkrajšie a najpohľadnejšie plemená, ale jeho pravá krása vyžaruje z jeho vnútra.
Keď beauceron miluje, tak celou dušou, a keď je oddaný tak aj za cenu svojho života. Tento krásny, atletický, rýchly a enormne obratný pes predstavuje všetko, čo sme s manželom od psa očakávali a dúfali. Rodinu miluje nadovšetko a bezpodmienečne, k cudzím sa stavia ostražito a nedôverčivo hlavne keď sa snažia s ním alebo s jeho rodinou nadviazať kontakt hociakého charakteru. Vždy je na pozore, nič neujde jeho pozornosti, kútikom oka má prehľad o celom okolí aj keď si myslíme že sa práve hrá alebo odpočíva.
Aj keď mám tohto úžasného psa ž 2 roky (teraz si určite hovoríte - ževraj až 2 roky - to je nič :) ) stále ma prekvapuje ako rýchlo sa prispôsobuje novým situáciám a miestam, ešte som hádam nezažila, že by sa niečoho alebo niekoho bál. Milujem jeho "zmysel pre humor" a rýchle rozhodovanie, treba uznať že sa už viackrát stalo že mi prešiel cez rozum :)
Svojho pána sprevádza všade bez výnimky, kam ide pán ide aj on. Neexistuje aby bol oddelený od svojej rodiny, to by ho azda úplne zničilo. Čítala som, že ak je oddelený od svojej pôvodnej rodiny a dostane sa do novej, vždy sa mu bude cnieť po pôvodnej.
Ako všetko na tomto svete, aj toto plemeno má svoje negatíva - ktoré si myslím tiež treba spomenúť aby sme nastolili rovnováhu. Nemám rada, keď budúci majitelia psov nevedia čítať medzi riadkami, všade sa píšu väčšinou len dobré a pozitívne veci o rôznych plemenách. Zažila som už napr. majiteľku Hovawarta ktorej prekážalo že jej pes nechce pustiť návštevy do dvora ... Alebo majiteľku nemeckého ovčiaka s rovnakým problémom... Keď sa píše o beauceronovi ako nebojácnom strážcovi, treba počítať aj s takými vecami ako zvýšenie brány aby neodtrhol poštárke hlavu alebo posilnenie plotu aby sa nedostal do susedov a nekradol susedke rohožku spred dverí... Dokáže byť veľmi dominantným, čo vyžaduje pevné nervy a dôslednosť. Myslím si, že môže byť aj prvým psom v živote ale len do rúk majiteľa, ktorý si uvedomuje absolútnu nustnosť jeho skorej socializácie a nárokov tohto plemena na pravidelnú dennú fyzickú záťaž. Rovnako fakt, že je veľmi ale naozaj veľmi inteligentný so sebou nesie aj určitú svojvôľu, čo sa prejaví niekedy aj pri tréningu :) Je silný a atletický, teda nie je vhodný pre každého, hlavne nie pre takého, ktorý by ho fyzicky nezvládol (a verte mi, keď uvidí mačku, ani obraz ani zvuk a na druhý deň máte svalovicu :) ).
Čo dodať záverom? Zaobstarať si beaucerona však nie je také jednoduché ako by ste si mohli myslieť. Ak sa raz toto plemeno stane súčasťou Vašej rodiny, už by to bez neho nebolo to pravé orechové.
